Železničná stanica v Banskej Bystrici je významnou architektonickou a kultúrnou pamiatkou 20. storočia. V roku 2018 bola zapísaná do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu ako národná kultúrna pamiatka, čím sa potvrdil jej historický a umelecký význam.
Výstavba hlavnej budovy stanice sa začala v roku 1941 a do užívania bola odovzdaná o desať rokov neskôr. Odvtedy je miestom, kde sa stretávajú ľudia, ožívajú nádeje a začínajú či končia cesty. Po stáročia sa tu premlelo státisíce cestujúcich, ktorí sem prichádzali za prácou, vzdelaním, či rodinou.
Budova stanice je zachovaná takmer v pôvodnej podobe z 40. rokov 20. storočia a patrí medzi najvýznamnejšie príklady železničnej architektúry tej doby. Stavba bola súčasťou rozvojového plánu mesta a pred jej realizáciou došlo k preloženiu koryta Hrona a vybudovaniu novej trate smerom na Diviaky. Autorský návrh vypracoval architekt Ján Štefanc, pričom budova kombinuje funkcionalizmus s prvkami klasicizujúcej moderny.
Architektúra železničnej stanice je symetrická – ústredným prvkom je hlavná odbavovacia hala s oceľovo-betónovou konštrukciou. Po stranách haly sa nachádzajú nižšie krídla s administratívnymi priestormi. Interiér stanice ozvláštňujú farebné vitrážové okná a kazetový strop, pričom osem vertikálnych vitrážových okien vytvorili traja akademickí výtvarníci v duchu socialistického realizmu. Zachované sú aj pôvodné obklady z prírodných materiálov.
Pred budovou stanice stoja dve umelecko-historicky cenné sochy – robotník a drevorubač, ktoré sú dielom akademického sochára Fraňa Gibalu.
Železničná stanica v Banskej Bystrici je nositeľkou historickej, spoločenskej, architektonickej a výtvarnej hodnoty. Je významným svedectvom obdobia 40. rokov minulého storočia a patrí medzi kultúrne a architektonické skvosty mesta, ktoré si zaslúžia pozornosť návštevníkov aj odborníkov.