Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici patrí medzi významné kultúrne a vzdelávacie inštitúcie regiónu. Svoje korene má v Mestskej verejnej knižnici, ktorá bola založená v roku 1926. Prvým knihovníkom sa stal Karol Kiszely – bývalý profesor gymnázia, orientalista a člen viacerých domácich aj zahraničných vedeckých spoločností. Základný knižničný fond tvoril dar ministerstva školstva, ktorý obsahoval prvých 200 kníh. Knižnica spočiatku sídlila v malej zasadacej miestnosti mestského domu.
V roku 1951 sa Mestská verejná knižnica premenovala na Krajskú ľudovú knižnicu a o rok neskôr už pôsobila ako krajská, okresná aj mestská knižnica. Svoje priestory mala v budove bývalého učiteľského ústavu na dnešnej Kapitulskej ulici. Roku 1962 sa jej fond rozšíril o neúplnú zbierku technických noriem zo Slovenskej technickej knižnice v Bratislave a o niekoľko tisíc patentových spisov z Úradu pre patenty a vynálezy v Prahe. Tým sa začala formovať jej špecializácia na odbornú a technickú literatúru a knižnica prevzala aj funkciu Oblastného strediska pre normy a patenty.
Jedným z najdôležitejších míľnikov bolo získanie práva povinného výtlačku československej knižnej, časopiseckej a novinovej produkcie 1. júla 1963. Tento krok umožnil knižnici systematicky budovať bohatý fond domácej tlače a posilnil jej význam v rámci Slovenska. Od 1. júla 1969 získala dovtedajšia Krajská ľudová knižnica štatút vedeckej knižnice a prešla pod priame riadenie Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky.
Dnes je Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici modernou inštitúciou, ktorá plní kultúrne, informačné, vedecké aj vzdelávacie poslanie. Súčasťou knižnice je aj špecializovaný organizačný útvar – Literárne a hudobné múzeum. Knižnica sa venuje knižničnej a bibliografickej činnosti, správe a ochrane zbierok, vydavateľskej práci, ako aj organizovaniu kultúrnych a vzdelávacích podujatí. Svojou činnosťou prispieva k rozvoju kultúrneho dedičstva a zároveň podporuje vzdelanosť a tvorivosť všetkých generácií.