Špaňodolinský banský vodovod pochádza zo 16. storočia a predstavuje významnú časť rozvoja baníctva v banskom revíri okolo Banskej Bystrice. Vodovod, dlhý 36 kilometrov, privádzal vodu spod Prašivej v Nízkych Tatrách až do Španej Doliny a slúžil ako zdroj energie pre banské diela. Ide o najstarší a najdlhší vodovod svojho druhu na Slovensku.
Technická konštrukcia vodovodu bola jednoduchá, no vysoko funkčná. Základ tvoril chodník široký 1,5 až 3 metre, ktorý viedol prevažne po vrstevnici. Pri svahu bol uložený drevený žľab a na vonkajšej strane slúžil chodník na dennú údržbu a pochôdzky.
Drevené žľaby privádzali vodu na pohon ťažných strojov v šachtách a štôlňach. Vodovod bol funkčný od začiatku 16. storočia až do roku 1906, keď definitívne zanikli bane v Španej Doline. Zachytával vodu z horských prameňov a podľa historickej mapy z roku 1764 prechádzal terénom v nadmorských výškach 810 až 1110 m. So všetkými spojkami a prípojkami meral až 42 kilometrov. V lokalite Izbica sa dodnes zachoval kamenný múr, ktorý bol súčasťou uloženia drevených žľabov vodovodu.
Voda z vodovodu sa využívala efektívne na rôzne účely. Poháňala pílu na Dolnom Šturci, strojné zariadenia v šachtách Mária, Maximilán a Ferdinand, vodný mlyn, stupy, slúžila pri výrobe zelenej farby a pretekala cez sústavu triediacich a premývacích roštov.