Hlavné námestie v Banskej Bystrici, známe medzi Starobystričanmi ako Rínok, vzniklo pod Mestským hradom a od svojho počiatku plnilo predovšetkým úlohu trhoviska. Bolo miestom, kde sa stretával život mesta – obchod, spoločenské dianie aj slávnosti. Domy, ktoré lemujú námestie, patrili bohatým mešťanom. Na prízemí týchto domov sa nachádzali remeselné dielne, krámy a hostince, kde sa čapovalo pivo, víno či pálenka.
Pôvodne boli domy na rínku drevené, no veľký požiar v roku 1500 zničil takmer celé centrum mesta. Po tejto katastrofe začali vyrastať kamenné domy v neskorogotickom štýle, ktorých časti a detaily sa zachovali dodnes, najmä v interiéroch. Po nájazdoch hajdúchov Štefana Bočkaja boli domy prestavané v renesančnom štýle, a po ďalšom veľkom požiari v roku 1761 dostali barokovú podobu. Rínok bol nielen miestom obchodu, ale aj verejného života – konali sa tu dôležité mestské zhromaždenia, vizitácie a stál tu aj pranier hanby so železnou klietkou či miesto, kde sa vykonávali tresty.
Banská Bystrica bola známa svojimi výročnými trhmi. Prvý z nich sa konal 25. januára a najznámejší, Radvanský jarmok, prebiehal každý september. Tradične sa obchodovalo v pondelok, keď celé námestie ožilo ruchom obchodníkov, kupcov a remeselníkov. Cez námestie viedla hlavná cesta zo Zvolena do Brezna, po ktorej prechádzali trhovníci aj vojská. Na ľavej strane námestia vznikol široký chodník pre peších, lemovaný alejou stromov, a uprostred stála studňa, z ktorej pili dobytok i kone vojakov sedmohradských kniežat – Štefana Bočkaja a Františka II. Rákociho, ako aj cisárskeho vojska. Dnes na jej mieste stojí fontána, ktorá symbolicky pripomína jej pôvodnú úlohu.
Postupom storočí získalo námestie svoj jedinečný historický ráz. Už koncom 14. storočia sa tu začali stavať prvé domy, ale súvislá radová zástavba vznikla až na začiatku 16. storočia. Každý dom na rínku má svoj osobitý charakter a erb rodiny, ktorá ho vlastnila. Tieto znaky dodnes zdobia fasády, podjazdy a nástenné maľby, pripomínajúc bohatú históriu meštianskych rodov, ktoré formovali podobu mesta.
Dnešné Námestie SNP patrí medzi najkrajšie námestia na Slovensku. Napriek storočiám zmien si zachovalo svoj pôvodný historický vzhľad a atmosféru. Od roku 1955 je spolu s areálom Mestského hradu vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorá tvorí srdce Banskej Bystrice a rozpráva jej príbeh od stredoveku až po súčasnosť.