Národná kultúrna pamiatka Kalište je jedným z najsilnejších symbolov tragického osudu slovenských obcí počas druhej svetovej vojny. Leží v srdci Národného parku Nízke Tatry a je súčasťou expozícií Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Kalište patrí medzi 102 obcí a osád, ktoré boli počas vojny vypálené, no na rozdiel od väčšiny z nich sa doň život už nikdy nevrátil.
Tragédia sa odohrala 18. marca 1945, keď nemecké jednotky obec obkľúčili a vypálili. Z pôvodných 42 domov zostalo po tomto krvavom dni len šesť, a väčšina obyvateľov bola zastrelená alebo upálená vo vlastných príbytkoch. Kalište tak zostalo navždy mementom zverstiev vojny a odkazom odvahy ľudí, ktorí sa nebáli postaviť na odpor.
Dnes je z územia bývalej dediny živé múzeum pod holým nebom, ktoré uchováva pamiatku na jej obyvateľov. V dvoch zrekonštruovaných domčekoch sa nachádza expozícia „Partizánska republika“, pripomínajúca časy, keď sa Kalište stalo jedným z centier partizánskeho hnutia počas SNP. V strede bývalej obce stojí pamätník obetiam, neďaleko ktorého sa nachádza „Sad života“ – výnimočný pamätný sad so 102 ovocnými stromami, ktoré symbolizujú počet vypálených obcí na Slovensku. Tieto stromy zároveň predstavujú nádej, obnovu a návrat života na miesto zničené vojnou.
Expozíciu dopĺňa náučný chodník „Ako žili Kališťania“, ktorý prostredníctvom informačných tabúľ približuje každodenný život obyvateľov obce, ich prácu, tradície, hrdinstvo i tragické osudy.
História Kališťa siaha hlboko do minulosti. Prvá písomná zmienka pochádza zo 16. storočia, keď tu vznikla uhliarska osada, zásobujúca dreveným uhlím bane a huty v okolí Banskej Bystrice. Miesto však bolo osídlené už v 12. – 13. storočí, počas rozkvetu baníctva v stredoslovenskom regióne. Život v obci bol ťažký – úrodná pôda chýbala a obyvatelia často zápasili s chudobou. Po úpadku baníctva v 18. a 19. storočí sa počet obyvateľov znižoval, no mnohí si našli prácu v novozaložených železiarňach v Podbrezovej.
Po tragédii v roku 1945 sa do Kališťa už nikto natrvalo nevrátil. Dnes tu stojí tichá, no silná pripomienka minulosti – symbol nezlomnosti, utrpenia a nádeje, ktorý rozpráva príbeh obce, čo sa stala večným svedectvom vojnových hrôz aj hrdosti slovenského národa.