Dolná ulica, známa v minulosti ako Špitálska, patrí k najstarším a najzaujímavejším častiam Banskej Bystrice. V minulosti ňou prechádzali odsúdenci na ceste k svojmu poslednému miestu – na Šibeničný vŕšok, ktorý sa nachádzal nad dnešným obchodným centrom Európa. Dolná brána, stojaca na konci ulice, symbolicky oddeľovala život od smrti – pred ňou sa chorým v špitáli a v Kostole sv. Alžbety pomáhalo, za ňou sa však vykonávali tresty.
V tejto časti mesta žili najmä remeselníci a príslušníci cechov, ktorí tvorili základ hospodárskeho života Banskej Bystrice. V roku 1526 tu pôsobilo približne sto majstrov rôznych remesiel – najpočetnejší boli mäsiari, pretože baníci potrebovali výdatnú stravu. Okrem nich tu pracovali aj obuvníci, krajčíri, kováči, zámočníci, tesári, zlatníci, pekári či kožušníci. Z úspešných majstrov sa často stávali vážení občania a mnohí pôsobili ako richtári mesta. V 18. storočí zažila remeselná výroba svoj veľký rozkvet – v roku 1784 bolo v meste vyše päťsto remeselných dielní, čím sa Banská Bystrica stala tretím najvýznamnejším remeselným centrom na Slovensku.
Na Dolnej ulici sa nachádza viacero významných historických domov. V dome č. 5 sídli najstaršia banskobystrická lekáreň, kde pôsobili tri generácie rodiny Mollerovcov. Dom č. 7 patril Teofilovi Stadlerovi, majiteľovi Harmaneckých papierní a významnému filantropovi, ktorý podporoval školy, chudobných i výstavbu mestského nábrežia Hrona.
Jedným z najznámejších domov je Bethlenov dom (č. 8), kde bolo v roku 1620 zvolené sedmohradské knieža Gabriel Bethlen za uhorského kráľa. Ďalšou zaujímavosťou je Bogdanovský dom (č. 19), známy ako Dom na reťazi. Na jeho fasáde sa dodnes zachovalo desať článkov ťažkej železnej reťaze, ktorá kedysi údajne prehradzovala celú ulicu. Presný účel tejto reťaze však ostáva záhadou.
Zvláštny reliéf sa nachádza aj nad vstupom do domu č. 29 – zobrazuje vtáka s ľudskou hlavou, ktorý zobe sám seba do nosa. Podľa miestnej legendy si ho dal zhotoviť prisťahovalec z Lučenca ako symbol výzvy, že „každý by sa mal starať najprv o seba“.
Medzi architektonicky zaujímavé stavby patrí aj Cesnakov dom (č. 30) so zdobenou fasádou v motíve stromu obrasteného „Bystrickými slivkami“. V ňom býval dlhoročný mešťanosta Július Cesnak, ktorý viedol mesto takmer tri desaťročia na prelome 19. a 20. storočia.
Na konci Dolnej ulice sa nachádzal komplex mestskej nemocnice určený pre chorých baníkov. Z pôvodného špitálu sa zachoval len dom č. 47, v ktorom počas svojho pôsobenia v meste býval významný učenec Matej Bel. Súčasťou nemocnice bol aj Špitálsky kostol sv. Alžbety, najstaršia gotická stavba v meste, ktorá svojou históriou pripomína dávne časy a príbehy ľudí, ktorí na Dolnej ulici žili, pracovali – aj naposledy dýchali.