Evanjelický kostol patrí k najvýznamnejším klasicistickým pamiatkam Banskej Bystrice. V jeho priestoroch sa pohodlne zmestí až 1800 osôb. Súčasný chrám evanjelickej cirkvi augsburského vyznania nahradil začiatkom 19. storočia pôvodný drevený artikulárny kostol, ktorý stál približne 15 metrov severozápadne od dnešného chrámu. Tento starší kostol, postavený podľa artikúl z druhej polovice 17. storočia, bol zhotovený z dubového dreva bez použitia kovových klincov a mal pôdorys v tvare kríža.
Rozhodnutie o výstavbe nového murovaného kostola padlo v roku 1799. Chrám bol postavený v rokoch 1803 až 1807, spočiatku bez veže, s provizórnym oltárom a bez organu. Organ mal zhotoviť banskobystrický majster Michal Podkonický, avšak pre rôzne prieťahy bol dokončený až po rokoch. Tento nástroj mal 1208 píšťal, 20 obmien a tri mechy, no už o dve desaťročia ho nahradil nový organ od firmy „Bratia Riegerovci“ zo Sliezska, ktorý obsahoval 1317 píšťal.
Hlavný oltár kostola tvorí dielo z bielo-modrého žilkovaného mramoru, s pozlátenými korintskými stĺpmi a obrazom „Krista požehnávajúceho kalich“, ktorý namaľoval pruský maliar Daege a kostolu ho daroval kráľ Fridrich Wilhelm IV. Nad oltárom je umiestnené „Božie oko“ s pozlátenými lúčmi a holubom – symbolom Ducha Svätého.
V roku 1883 prešla rekonštrukciou pieskovcová kazateľnica a koncom 19. storočia sa opravila strecha, kanalizácia a priestor okolo kostola. Generálna oprava celého chrámu sa uskutočnila v roku 1906, pričom sa na nej podieľal aj maliar Dominik Skutecký. Za kostolom sa nachádza evanjelický cintorín zo 18. storočia, ktorý je miestom odpočinku mnohých významných osobností.
Evanjelická fara, postavená v roku 1715, bola centrom vzdelanosti a pôsobili v nej osobnosti ako Karol Kuzmány, Martin Rázus či Matej Bel. Pred jej vstupom sa nachádza pamätný kameň „Stolpersteine“, venovaný farárovi Jánovi Bakossovi, ktorý sa zapojil do Slovenského národného povstania a bol za to zavraždený.
Zaujímavosťou je, že už po desiatich rokoch od dokončenia kostola museli stavbu opravovať pre trhliny v klenbe, ktoré pravdepodobne spôsobilo zaťaženie organom. Na zadnej strane oltára sa nachádza pamätná tabuľa z roku 1857, venovaná pruskému kráľovi Fridrichovi Wilhelmovi IV.